martin: 24 februára 2008

sobota 1. marca 2008

10. VIII. 1994 v Telči

nie, denník nie je pravou príčinou
tanec nad plačom a za tanierik smetí
básne potíšku letia vodnou hladinou
a počuť šťastný čľapot detí

ešte sa dýcha. STOP. ...a ďalšiu stránku
vietor potajomky obráti
láska si na stojáka dáva dalamánku
čo bolo krásne už sa nikdy ale nevráti

odchádza, v modrom dyme cigarety
nakŕmiť ku rybníku labute
smútok si zahral pred kostolom u Alžbety
za drobné mince na zem spadnuté

ďalšia /bez dátumu/

ďalšia

okrídlený prízrak na
stene
ruky kŕčovito zovrú
mucholapku
napnú sa svaly

- švih-

NIEČO
rýchlo preletelo
vzduchom
a kus
krvavého mäsa
sa
s hrmotom zrútil
na zem

aké jednoduché...
...ďalšia

študentské časy

tak
a som zvedavý
ako toto dopíšem...

zahodiť vajgľa do noci
nech si vlasy pripáli
a kým sa vietor
pohrá s iskrami... po

smere Mliečnej dráhy...
zapáliť si ďalšiu
a domov sa už nejak
dokašlem...

...uličné lampy jeden, dva
tri a už je z toho
dedina,
prebudť zopár psov
ďalší kilometer

a ráno
nech slnko všetko
znova začína

11.11.1996

troška poézie 002

z cigarety vyfukujem oproti ž
iarovke modrú cukrovú vatu jednu
za druhou až kým sa mi z nej podarí
vytvoriť Tvoju tvár sem-tam ce
z ňu preletí mucha žiarovka in
haluje dym raz sa mi to už skor
o podarilo no pootvorili sa dver
e a noty poslednej piesne uvi
azli v modrej sladkosti tohoto
večera sladkosti lebo Ťa mám
mám muchu žiarovku dvere not
y a večne nedokončenú pieseň

o Tebe

mníchov, 27.06.1999

troška z autorskej poézie...

...iba pre ná/sť/ročných. Bolo to venované mojim láskam, teda by sa to nemalo publikovať, ale čas ukázal, že sa sem - tam potrebujeme vrátiť. Nie až tak ku nim, ako k pocitu mladosti, spomienke, pocitu... A, že nie je dôležité, komu to bolo venované, ale akú myšlienku, pocit a náladu so sebou prinášajú... tož, očúvajte:

dva prs
tíky
sa hrajú
schovávanú

môj
v tebe
a tvoj vo mne

koho pošleme žmúriť?

mníchov, 13.07.1999