marianna krumpová poézia

Z rádia znie naša obľúbená skladba, ja rozmýšľam, prečo Sylvia Plath skončila svoj život samovraždou.
A ty ma nemáš rád.
Včera večerné správy oznámili, že policajtom sa podarilo zadržať päťsto kilogramov kvalitného hašiša, ktorý smeroval do Holandska.
A ty na mňa nemyslíš.
Do izby mi otvoreným oknom vletela veľká tučná mucha. Možno je to Arabelina matka, ktorú Rumburak premenil na muchu. Teraz tu bzučí.
A ty si ma nevážiš.
Zvoní telefón. Otec mi zo susednej izby kričí, vraj nejaká Margaréta. Mala by som to vziať. Ale nejdem. Sedím tu a ľúbim ťa.

Kreslíš si atramentovým perom po rukách. Už o malú chvíľu ich pokryje modrá atramentová húština. Ja sa ňou budem predierať a hľadať ťa. Ale veď Šípková Ruženka som mala byť ja! Kto to mal tušiť?! Dnes ťa už nenájdem. Nemám mapu a pomaly sa stmieva. Unavená si ľahnem pod jeden z tvojich stromov a omámená atramentovou vôňou zaspím. Budú sa mi snívať modré sny. Keď sa ráno prebudím, zabehnem do najbližšieho obchodu s domácimi potrebami a kúpim všetky fľaštičky s modrým atramentom. V jednej z nich sa budeš ukrývať. Viem to. Teraz mi už neujdeš.

Ráno vyšlo slnko.
O pol ôsmej tučná pani otvorila holičstvo.
Ulice zapĺňa dav.
Potulné psy sa ponevierajú špinavým mestom.
Deti hrajú pred domom Zlatú bránu.
Po námestí sa tacká opilec.
Lastovičky si stavajú hniezda.
Susedka nadáva na nízky plat.
V autobuse sa rozplakalo dieťa.
Učiteľka zapísala poznámku do žiackej knižky.
Domovník sa sťažuje na nových nájomníkov.
Poštárka roznáša listy.
V krčme sa opäť niekto pobil.
Holuby aj dnes sedia na streche.

Ešte stále sa točí.


REPRÍZA

... a potom ma ktosi stiahol na televíziu. V miestnosti bola hlava na hlave a horúco na nevydržanie. Všetky tváre odovzdane upierali zrak jedným smerom.
Ťažký vzduch ma tlačil k zemi.
Na krku som cítila čísi horúci dych. Chvíľu som len tak sedela, a keď si oči zvykli na prítmie, pozerala som sa. Kropaje potu, križujúce čelo môjho suseda, zúfalo volali o pomoc. V labyrinte tiel som spoznala pár známych. Všetci sa ohromne bavili.
Začínal sa akýsi zábavno-súťažný program. Repríza zo včera.
To isté osadenstvo tej istej miestnosti sa zadúšalo tým istým smiechom v tých istých okamihoch. Tie isté pasáže dvíhali tie isté kútiky úst do tých istých pobavených úškrnov. Tie isté prekvapivé momenty otvárali tie isté ústa do tých istých udivených ó.
Tie isté sekvencie toho istého smiechu, grimás a údivov.
To isté prítmie, ten istý ťažký vzduch.
Tá istá repríza toho istého včerajška.


Začmudený kominár
piatok trinásteho
slon v porceláne
rozbité zrkadlo
sedem štvorlístkov
čierna mačka na ceste
črepy na zemi
rozsypaná soľ
tričko naopak
ta a nech je teraz niekto múdry!

Svet si ticho sadol do kúta. Myslel si, že sa predo mnou schová, ale ja som ho našla. Chcela som byť jeho. Žiť v ňom a dýchať. A tešiť sa. A smiať sa. A niekedy urobiť hlúposť. Sem-tam sa pohádať, a hneď na to udobriť. A jeden deň niekoho stretnúť. A potom všetky veci robiť spolu. A mať sa strašne fajn.
Chcela som. Tak veľmi. Ale on sa na mňa ani nepozrel. Len tak sedel. A keď som už chcela odísť, podal mi ruku.


Náš zasnežený vzťah.
Snehuliak, ktorý má miesto srdca malé opustené iglú.
Bermudský trojuholník.
Pošliapaný záhon bodliakov.
Ahasver na kolotoči.
Tisíckrát som sa viezla na tom kolotoči.
a tisíckrát mi bolo zle.
Stokrát som trhala tie bodliaky
a stokrát som mala doráňané dlane.
Meteorológovia hlásia na zajtra opäť sneženie.
Ale mňa nebaví brodiť sa v snehu
po kolená, a preto odchádzam.
Na Bermudy.

Už si ani nespomínam, koľko listov som ti napísala. A ty mi stále neodpovedáš. Ja viem, nie je to jednoduché. Tam u vás je všetko asi iné, však? Ale neboj sa, veď ani ja sa nebojím. Napríklad včera som vôbec neplakala. Ráno vyšlo slnko. Vidíte odtiaľ slnko? A hviezdy? A stromy? Stála som pri obloku s nosom pritlačeným o sklo a pozerala, ako sa svet prevaľuje zboka nabok. Jar mala generálku. Viem, nepatrí sa nakúkať cez spustenú oponu, ale nemohla som odolať. Už som zohnala lístky na zajtrajšiu premiéru. Dva. Ak by si mohol ... Ja viem. Tie slzy sú príšerne slané. Ako tvoja posledná večera, keď sme každé sústo zapíjali vodou priamo z hrnca. Vtedy sme sa smiali. Ešte vždy tak veľmi solíš? Bude to prvá premiéra bez teba. Vlastne ti závidím. Vždy som túžila dotknúť sa oblakov. Lozila som po stromoch balancovala na strechách. Smial si sa a vravel, že Pipilota Viktuália Pančušková by mala zo mňa radosť. Ty sa teraz nemusíš ani načahovať. Budem už musiť končiť, nehnevaj sa. Teta Agáta, naša nová susedka, spomínaš si, minule som ti o nej písala, mi sľúbila, že mi vezme list na poštu. Tak, dávaj na seba pozor a ... ja viem.
Viem.


dievčatko, ktoré sa nám vydalo do anglicka a terazky tam funguje,.. na a mne ostalo v šuflíku číslo literárneho nečasu, kde uverejňovala svoje krasotinky,... a už si NEŽELÁ aby som jej ich posielal,... a otravoval ju s nimi,... v nedeľu mala meniny,... správa jej nedošla,... tak,.. fšecko najľepšuo,...